Prof. Martin Homza, Dr.
vedúci tímu
Martin Homza je historik špecializujúci sa na staršie stredoeurópske dejiny s dôrazom na dejiny územia dnešného Slovenska. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä stredovekými prameňmi naračného charakteru (kroniky, letopisy, hagiografické texty).
Je autorom niekoľkých vedeckých monografií a editorom rozsiahlych prác z dejín Spiša. Z jeho najvýznamnejších nedávnych prác treba za všetky spomenúť napríklad druhý diel syntézy Historia Scepusii: Dejiny Spiša od roku 1526 do roku 1918, ktorú v roku 2016 zredigoval spolu s poľským historikom prof. Stanislawom A. Srokom. V roku 2017 vydal v prestížnom holandskom vydavateľstve monografiu Mulieres suadentes – persuasive women : female royal saints in medieval East Central and Eastern Europe.
Za jeho vedeckú a publikačnú činnosť mu boli udelené viaceré prestížne ocenenia. V roku 2005 získal za knihu Terra Scepusiensis: Stav bádania o dejinách Spiša cenu Waclawa Felczaka a Henryka Wereszyckého Jagelovskej Univerzity v Krakove za najlepšiu knihu o dejinách strednej Európy a v roku 2012 ho poľský prezident ocenil Rytierskym rádom za zásluhy o Poľskú republiku.
Bol vedúcim magisterských a dizertačných prác celého radu významných osobností súčasnej slovenskej medievalistiky. Patrí medzi nich Stanislava Kuzmová, Naďa Rácová (Labancová), Nora Verešová (Malinovská), Veronika Kucharská, Nataša Procházková, Jana Bačová, Pavol Hudáček, Angelika Herucová, Adam Mesiarkin, Vladimír Olejník a ďalší.
Peter Benka je historik zaoberajúci sa kultúrnymi, náboženskými a intelektuálnymi dejinami raného novoveku v Uhorsku, resp. v habsburskej monarchii. Vo svojom výskume sa venuje primárne sociálnym a kultúrnym rolám, ktoré plnili tzv. vernakulárne jazyky (predovšetkým slovenčina) v ranom novoveku v mestskom prostredí na území dobového Horného Uhorska (s ťažiskom na meste Bardejov).
Je autorom monografie Mesto a jazyk : Bardejov v ranom novoveku, ktorá vyšla ako druhý diel v rámci edície Monumenta Linguae Slovacae. Absolvoval niekoľko študijných a výskumných pobytov na Jagelovskej univerzite v Krakove, na Univerzite v Gottingene, na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a na Viedenskej univerzite vo Viedni.
[/us_popup]
Mgr. Peter Benka, PhD.
Katedra slovenských dejín
Ivana Lukáč Labancová je historička zaoberajúca sa kultúrnymi, literárnymi a náboženskými dejinami raného novoveku v Uhorsku. Vo svojom výskume sa zameriava najmä na františkánske kazateľstvo a úlohu vernakulárnych jazykov v kazateľskej praxi raného novoveku s dôrazom na Horného Uhorsko.
Je autorkou monografie Jazyk kazateľnice : Multilingvizmus vo františkánskom kazateľstve 18. storočia a pramennej edície Františkánske kázne z 18. storočia, obe vyšli z produkcie Monumenta Linguae Slovacae. Absolvovala niekoľko študijných a výskumných zahraničných pobytov na Jagelovskej univerzite v Krakove a na Rakúskej akadémii vied vo Viedni.
[/us_popup]
Mgr. Ivana Lukáč Labancová, PhD.
Katedra slovenských dejín
Pavol Žigo je jazykovedec so špecializáciou na dejiny a vývin spisovného slovenského jazyka, dialektológiu a tiež na porovnávaciu jazykovedu.
Je autorom množstva jazykovedných štúdií a tiež monografií. Bol riešiteľom viacerých medzinárodných projektov a absolvoval početné študijné, výskumné i pedagogické pobyty v zahraničí (Gruzínsko, Rusko, Rakúsko, Maďarsko). Významné výsledky dosiahol najmä pri spracovaní nárečí všetkých slovanských jazykov v rámci Slovanského jazykového atlasu, pri riešení grantov Dejiny spisovnej slovenčiny, v oblasti všeobecnej jazykovedy riešením grantov Princípy stavby vývinu a fungovania jazyka a Kategória času v jazyku.
[/us_popup]
prof. PhDr. Pavol Žigo, CSc.
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV
Stanislava Kuzmová je medievalistkou zaoberajúcou sa stredoeurópskymi dejinami so zameraním na interdisciplinárne štúdium religiozity, kultu svätých, hagiografie, kazateľstva a rukopisných kódexov. Špecializuje sa predovšetkým na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku, a na Jagelovcov v strednej Európe.
Je autorkou monografie Preaching Saint Stanislaus. Medieval Sermons on Saint Stanislaus of Cracow, His Image and Cult. Absolvovala početné študijné a výskumné pobyty v zahraničí a podieľala sa na medzinárodných projektoch na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti (v rámci ESF projektu Symbols that Bind and Break Communities) a na Univerzite v Oxforde (ERC projekt Jagiellonians: Dynasty, Memory and Identity in Central Europe).
[/us_popup]
Mgr. Stanislava Kuzmová, MA, PhD.
Katedra slovenských dejín
Mariana Koliová je literárna vedkyňa špecializujúca sa na dejiny slovenskej literatúry do 19. storočia. V súčasnosti výskumne i pedagogicky pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Je autorkou monografie Cestopisné obrazy v premenách času reprezentácia Tatier a Váhu v cestopisoch prvej polovice 19. storočia. Absolvovala študijný pobyt v zahraničí a tiež pôsobila ako lektorka slovenského jazyka a kultúry na Univerzite v Kolíne.
[/us_popup]
Mgr. Marianna Koliová, PhD.
Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy
Spolupracovali s nami
Vladimír Olejník sa výskumne zameriava na novoveké cirkevné dejiny so špeciálnym zreteľom na vývoj konfesionalizácie na Spiši, ako aj na historický výskum stavebného vývoja sakrálnych i svetských historických objektov na Spiši i v ďalších okolitých regiónoch.
Do roku 2023 pôsobil ako vedecko-výskumný pracovník na Katedre slovenských dejín FiF UK. Momentálne pôsobí ako vedúci archivár Archívu biskupského úradu pri Spišskej Kapitule a tiež pedagogicko-výskumný zamestnanec na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Medzi jeho najvýznamnejšie práce patrí publikácia Spišské prepoštstvo na prelome stredoveku a novoveku II z roku 2015 a v tom istom roku bol editorom a spoluautorom diela Spišský hrad. V roku 2018 bol jedným z editorov úspešnej publikácie Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule.
[/us_popup]
Mgr. et Mgr. Vladimír Olejník, PhD.
Katolícka univerzita v Ružomberku
Zuzana Kákošová je literárna vedkyňa špecializujúca sa na dejiny slovenskej literatúry do roku 1780 a dejiny a teóriu slovenskej i svetovej drámy od počiatkov po súčasnosť. V súčasnosti pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Je autorkou a spoluautorkou viacerých učebných textov, Zo staršej slovenskej literatúry alebo Panoráma slovenskej literatúry, vedeckých publikácií, ako napríklad Latinská humanistická poézia 16. storočia v kontexte slovenskej literatúry či editorka vedeckých zborníkov – Slovenský literárny barok venované 340. výročiu smrti Petra Benického.
[/us_popup]
Doc. PhDr. Zuzana Kákošová, CSc.
Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy
Spolupracujúce pamäťové inštitúcie:
Slovenský národný archív
Štátny archív Prešov
Archív mesta Košice