Riešiteľský tím

Prof. Martin Homza, Dr.

Vedúci tímu

Martin Homza je historik špecializujúci sa na staršie stredoeurópske dejiny s dôrazom na dejiny územia dnešného Slovenska. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä stredovekými prameňmi naračného charakteru (kroniky, letopisy, hagiografické texty).

Je autorom niekoľkých vedeckých monografií a editorom rozsiahlych prác z dejín Spiša. Z jeho najvýznamnejších nedávnych prác treba za všetky spomenúť napríklad druhý diel syntézy Historia Scepusii: Dejiny Spiša od roku 1526 do roku 1918, ktorú v roku 2016 zredigoval spolu s poľským historikom prof. Stanislawom A. Srokom. V roku 2017 vydal v prestížnom holandskom vydavateľstve monografiu Mulieres suadentes – persuasive women : female royal saints in medieval East Central and Eastern Europe.

Za jeho vedeckú a publikačnú činnosť mu boli udelené viaceré prestížne ocenenia. V roku 2005 získal za knihu Terra Scepusiensis: Stav bádania o dejinách Spiša cenu Waclawa Felczaka a Henryka Wereszyckého Jagelovskej Univerzity v Krakove za najlepšiu knihu o dejinách strednej Európy a v roku 2012 ho poľský prezident ocenil Rytierskym rádom za zásluhy o Poľskú republiku.

Bol vedúcim magisterských a dizertačných prác celého radu významných osobností súčasnej slovenskej medievalistiky. Patrí medzi nich Stanislava Kuzmová, Naďa Rácová (Labancová), Nora Verešová (Malinovská), Veronika Kucharská, Nataša Procházková, Jana Bačová, Pavol Hudáček, Angelika Herucová, Adam Mesiarkin, Vladimír Olejník a ďalší.

Vedecké inštitúcie

Univerzita Komenského v Bratislave

Mgr. Stanislava Kuzmová, MA, PhD.

Katedra slovenských dejín

Stanislava Kuzmová je medievalistkou zaoberajúcou sa stredoeurópskymi dejinami so zameraním na interdisciplinárne štúdium religiozity, kultu svätých, hagiografie, kazateľstva a rukopisných kódexov. Špecializuje sa predovšetkým na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku, a na Jagelovcov v strednej Európe.

Je autorkou monografie Preaching Saint Stanislaus. Medieval Sermons on Saint Stanislaus of Cracow, His Image and Cult, ocenenej cenou Stefana Krzysztofa Kuczyńského pre najlepšiu publikáciu z oblasti historických prameňov a pomocných vied historických v Poľsku v roku 2014.

Absolvovala početné študijné a výskumné pobyty v zahraničí a podieľala sa na medzinárodných projektoch na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti (v rámci ESF projektu Symbols that Bind and Break Communities) a na Univerzite v Oxforde (ERC projekt Jagiellonians: Dynasty, Memory and Identity in Central Europe), a absolvovala početné študijné a výskumné pobyty v zahraničí.

Mgr. Peter Benka, PhD.

Katedra slovenských dejín

Peter Benka je historik zaoberajúci sa kultúrnymi, náboženskými a intelektuálnymi dejinami raného novoveku v Uhorsku, resp. v habsburskej monarchii. Vo svojom výskume sa venuje primárne sociálnym a kultúrnym rolám, ktoré plnili tzv. vernakulárne jazyky (predovšetkým slovenčina) v ranom novoveku v mestskom prostredí na území dobového Horného Uhorska (s ťažiskom na meste Bardejov).

Počas svojho pôsobenia ako doktorand na Katedre slovenských dejín absolvoval niekoľko študijných a výskumných pobytov na Jagelovskej univerzite v Krakove, na Univerzite v Gottingene a na Viedenskej univerzite vo Viedni.

Mgr. et Mgr. Vladimír Olejník, PhD.

Katedra slovenských dejín

Vladimír Olejník je výskumno-vedeckým pracovníkom Katedry slovenských dejín a tiež vedúcim archivárom Archívu biskupského úradu pri Spišskej Kapitule. Svoj výskum zameriava na novoveké cirkevné dejiny so špeciálnym zreteľom na vývoj konfesionalizácie na Spiši, ako aj na historický výskum stavebného vývoja sakrálnych i svetských historických objektov na Spiši i v ďalších okolitých regiónoch. Témou jeho dizertačnej práce je Historik Ján Bárdossy.

Je autorom článkov a štúdií o cirkevných dejinách, podieľal sa na tvorbe rôznych publikácií o dejinách Spiša. Medzi jeho najvýznamnejšie práce patrí publikácia Spišské prepoštstvo na prelome stredoveku a novoveku II z roku 2015 a v tom istom roku bol editorom a spoluautorom diela Spišský hrad. V roku 2018 bol jedným z editorov úspešnej publikácie Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule.

Mgr. Ivana Labancová

Katedra slovenských dejín

Ivana Labancová je internou doktorandkou Katedry slovenských dejín s odborným zameraním na kultúrne a náboženské dejiny raného novoveku v Uhorsku s dôrazom na františkánske kazateľstvo. Je absolventkou odboru učiteľstvo histórie a slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Štúdium úspešne absolvovala v roku 2017 obhájením diplomovej práce s názvom Františkánske kázne z archívu minoritov v Levoči, za ktorú jej bola udelená Cena rektora za vynikajúcu diplomovú prácu.

Témou jej dizertačnej práce sú Slovenskojazyčné františkánske kázne v Hornom Uhorsku (na východnom Slovensku).

prof. PhDr. Pavol Žigo , CSc.

Katedra slovenského jazyka

Pavol Žigo je jazykovedec so špecializáciou na dejiny a vývin spisovného slovenského jazyka, dialektológiu a tiež na porovnávaciu jazykovedu. V súčasnosti pôsobí na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Bol riešiteľom viacerých medzinárodných projektov a absolvoval početné študijné, výskumné i pedagogické pobyty v zahraničí (Gruzínsko, Rusko, Rakúsko, Maďarsko). Je autorom množstva jazykovedných štúdií a tiež monografií. Významné výsledky dosiahol najmä pri spracovaní nárečí všetkých slovanských jazykov v rámci grantu koordinovaného Medzinárodným komitétom slavistov Slovanský jazykový atlas, pri riešení grantov Dejiny spisovnej slovenčiny, v oblasti všeobecnej jazykovedy riešením grantov Princípy stavby vývinu a fungovania jazyka a Kategória času v jazyku.

Je členom Dialektologickej komisie pri Medzinárodnom komitéte slavistov, Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV (vykonával funkciu podpredsedu, viac funkčných období bol a v súčasnosti je členom jej výboru), dve funkčné obdobia bol členom predsedníctva a výkonného výboru grantovej agentúry VEGA.

doc. PhDr. Zuzana Kákošová, CSc.

Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy

Zuzana Kákošová je literárna vedkyňa špecializujúca sa na dejiny slovenskej literatúry do roku 1780 a dejiny a teóriu slovenskej i svetovej drámy od počiatkov po súčasnosť. V súčasnosti pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Je autorkou či spoluautorkou viacerých učebných textov, Zo staršej slovenskej literatúry alebo Panoráma slovenskej literatúry, vedeckých publikácií, ako napríklad Latinská humanistická poézia 16. storočia v kontexte slovenskej literatúry či editorka vedeckých zborníkov – Slovenský literárny barok venované 340. výročiu smrti Petra Benického.

V roku 1991 ukončila externú ašpirantúru, obhájila dizertačnú prácu Ján Sambucus a otázky latinskej humanistickej poézie (školiteľ prof. František Miko) a získala vedeckú hodnosť CSc. V roku 2002 sa habilitovala na docentku v odbore teória a dejiny slovenskej literatúry s prácou Kapitoly zo slovenskej literatúry 9.–18. storočia. Typológia a poetika stredovekej, renesančnej a barokovej literatúry. V rokoch 2004-2012 bola vedúcou Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy.

Menu