Niečo o našom tíme
Náš tím sa neustále rozrastá o nové odborníčky a nových odborníkov
prof. martin homza, dr.
Martin Homza je historik špecializujúci sa na staršie stredoeurópske dejiny s dôrazom na dejiny územia dnešného Slovenska. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä stredovekými prameňmi naračného charakteru (kroniky, letopisy, hagiografické texty).
Je autorom niekoľkých vedeckých monografií a editorom rozsiahlych prác z dejín Spiša. Z jeho najvýznamnejších nedávnych prác treba za všetky spomenúť napríklad druhý diel syntézy Historia Scepusii: Dejiny Spiša od roku 1526 do roku 1918, ktorú v roku 2016 zredigoval spolu s poľským historikom prof. Stanislawom A. Srokom. V roku 2017 vydal v prestížnom holandskom vydavateľstve monografiu Mulieres suadentes – persuasive women : female royal saints in medieval East Central and Eastern Europe.
Za jeho vedeckú a publikačnú činnosť mu boli udelené viaceré prestížne ocenenia. V roku 2005 získal za knihu Terra Scepusiensis: Stav bádania o dejinách Spiša cenu Waclawa Felczaka a Henryka Wereszyckého Jagelovskej Univerzity v Krakove za najlepšiu knihu o dejinách strednej Európy a v roku 2012 ho poľský prezident ocenil Rytierskym rádom za zásluhy o Poľskú republiku.
Bol vedúcim magisterských a dizertačných prác celého radu významných osobností súčasnej slovenskej medievalistiky. Patrí medzi nich Stanislava Kuzmová, Naďa Rácová (Labancová), Nora Verešová (Malinovská), Veronika Kucharská, Nataša Procházková, Jana Bačová, Angelika Herucová, Adam Mesiarkin, Vladimír Olejník a ďalší.
prof. phdr. pavol žigo, csc.
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV
Pavol Žigo je jazykovedec so špecializáciou na dejiny a vývin spisovného slovenského jazyka, dialektológiu a tiež na porovnávaciu jazykovedu. Dlhoročne pôsobil na Univerzite Komenského v Bratislave a Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV.
Je autorom množstva jazykovedných štúdií a tiež monografií. Bol riešiteľom viacerých medzinárodných projektov a absolvoval početné študijné, výskumné i pedagogické pobyty v zahraničí (Gruzínsko, Rusko, Rakúsko, Maďarsko). Významné výsledky dosiahol najmä pri spracovaní nárečí všetkých slovanských jazykov v rámci Slovanského jazykového atlasu, pri riešení grantov Dejiny spisovnej slovenčiny, v oblasti všeobecnej jazykovedy riešením grantov Princípy stavby vývinu a fungovania jazyka a Kategória času v jazyku.
mgr. ivana lukáč labancová, phd.
Katedra slovenských dejín
Ivana Lukáč Labancová je historička zaoberajúca sa kultúrnymi, literárnymi a náboženskými dejinami raného novoveku v Uhorsku. Vo svojom výskume sa zameriava najmä na úlohu vernakulárnych jazykov v kazateľskej praxi raného novoveku s dôrazom na Horného Uhorsko.
Je autorkou monografie Jazyk kazateľnice : Multilingvizmus vo františkánskom kazateľstve 18. storočia a pramennej edície Františkánske kázne z 18. storočia, obe vyšli z produkcie Monumenta Linguae Slovacae. Absolvovala niekoľko študijných a výskumných zahraničných pobytov na Jagelovskej univerzite v Krakove a na Rakúskej akadémii vied vo Viedni.
mgr. peter benka, phd.
Katedra slovenských dejín
Peter Benka je historik zaoberajúci sa kultúrnymi, náboženskými a intelektuálnymi dejinami raného novoveku v habsburskej monarchii. Vo svojom výskume sa venuje primárne sociálnym a kultúrnym rolám, ktoré plnili tzv. vernakulárne jazyky (predovšetkým slovenčina) v ranom novoveku v mestskom prostredí na území dobového Horného Uhorska (s ťažiskom na meste Bardejov).
Je autorom monografie Mesto a jazyk : Bardejov v ranom novoveku, druhého dielu edície Monumenta Linguae Slovacae. Absolvoval niekoľko študijných a výskumných pobytov na Jagelovskej univerzite v Krakove, na Univerzite v Gottingene, na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti a na Viedenskej univerzite vo Viedni.
mgr. radka palenčárová, phd.
nezávislá historička
Radka Palenčárová sa vo svojej výskumnej činnosti okrem témy ženskej kriminality zaoberá aj dejinami žien, medicíny a sociálnymi dejinami. Spolupracuje na vydávaní slovenských textov predspisovného obdobia. V roku 2021 obhájila dizertačnú prácu na Univerzite Komenského v Bratislave. Absolvovala študijné a výskumné pobyty v Taliansku, Rakúsku a Maďarsku,
V roku 2022 pripravila ako spolueditorka do tlače Slovenské listy barónky Anny Márie Horvát-Stančičovej de Gradec. (Pamätníky slovenského jazyka Vol. VIII. Listy. Diel I.).
PhDr. Eva Benková, PhD.
Katedra slovenských dejín
Eva Benková sa vedecky i pedaogicky špecializuje na politické, hospodárske a sociálne aspekty slovenských dejín v ranom novoveku, na dejiny malokarpatského vinohradníctva a vinárstva, dejiny horného Gemera a panstvá rodu Pálfi.
Medzi jej najvýznamnejšie publikácie patria: Vinohradníctvo na panstve Červený Kameň v ranom novoveku (2017); Pôsobnosť kapitánov na hrade Krásna Hôrka v 70. a začiatkom 80. rokov 16. storočia (2016).
Mgr. Marianna Koliová, PhD.
Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy
V roku 2011 ukončila štúdium slovakistiky a germanistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V akademickom roku 2009/2010 absolvovala študijný pobyt na Inštitúte sorabistiky na Lipskej univerzite. V dizertačnej práci sa venovala výskumu obrazu Slovenska v cestopisnej literatúre prvej polovice 19. storočia (školiteľka: doc. Zuzana Kákošová). Na katedre vedie Seminár zo slovenskej literatúry 9. – 18. storočia, Textový seminár z 19. storočia, ako aj kurz Cultural History of Slovakia Between East and West.
Ďalší spolupracovníci
mgr. et mgr. vladimír olejník, phd.
Katolícka univerzita v Ružomberku
Vladimír Olejník sa výskumne zameriava na novoveké cirkevné dejiny so špeciálnym zreteľom na vývoj konfesionalizácie na Spiši, ako aj na historický výskum stavebného vývoja sakrálnych i svetských historických objektov na Spiši i v ďalších okolitých regiónoch.
Do roku 2023 pôsobil ako vedecko-výskumný pracovník na Katedre slovenských dejín FiF UK. Momentálne pôsobí ako vedúci archivár Archívu biskupského úradu pri Spišskej Kapitule a tiež pedagogicko-výskumný zamestnanec na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Medzi jeho najvýznamnejšie práce patrí publikácia Spišské prepoštstvo na prelome stredoveku a novoveku II z roku 2015 a v tom istom roku bol editorom a spoluautorom diela Spišský hrad. V roku 2018 bol jedným z editorov úspešnej publikácie Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule.
MVDr. Miloš Jesenský, PhD.
Vydavateľstvo Belianum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
V rokoch 2008 – 2019 pôsobil ako riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci. V súčasnosti pracuje vo vydavateľstve Belianum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde sa špecializuje na vydávanie súborného diela Mateja Bela a s ročnou periodicitou rediguje vedecký zborník Belianum venovaný slávnemu uhorskému polyhistorovi.
Dlhoročne odborne a pedagogicky spolupracuje s Fakultou humanitných vied Žilinskej univerzity, ako aj Fakultou baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (BERG) Technickej univerzity v Košiciach.
Venuje sa regionálnym dejinám stredného Slovenska, ako aj histórii vedy a techniky. Ťažiskom jeho vedeckej práce ale ostávajú dejiny alchýmie na Slovensku v kontexte strednej Európy. Okrem toho je aj literárne činný.
Mgr. Stanislava Kuzmová, MA, PhD.
Katedra slovenských dejín
Zaoberá sa stredovekými dejinami priestoru strednej Európy s dôrazom na interdisciplinárne štúdium religiozity, kultu svätých, hagiografie, kazateľstva a rukopisných kódexov. Špecializuje sa predovšetkým na obdobie vrcholného a neskorého stredoveku, a na Jagelovcov v strednej Európe. Je autorkou monografie Preaching Saint Stanislaus. Medieval Sermons on Saint Stanislaus of Cracow, His Image and Cult.
Pracovala na medzinárodných projektoch na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti (v rámci ESF projektu Symbols that Bind and Break Communities) a na Univerzite v Oxforde (ERC projekt Jagiellonians: Dynasty, Memory and Identity in Central Europe), a absolvovala početné študijné a výskumné pobyty v zahraničí.
doc. phdr. zuzana kákošová, csc.
Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy
Zuzana Kákošová je literárna vedkyňa špecializujúca sa na dejiny slovenskej literatúry do roku 1780 a dejiny a teóriu slovenskej i svetovej drámy od počiatkov po súčasnosť. V súčasnosti pôsobí na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Je autorkou a spoluautorkou viacerých učebných textov, Zo staršej slovenskej literatúry alebo Panoráma slovenskej literatúry, vedeckých publikácií, ako napríklad Latinská humanistická poézia 16. storočia v kontexte slovenskej literatúry či editorka vedeckých zborníkov, ako napríkladSlovenský literárny barok venované 340. výročiu smrti Petra Benického.