Martin Homza je historik špecializujúci sa na staršie stredoeurópske dejiny s dôrazom na dejiny územia dnešného Slovenska. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä stredovekými prameňmi naračného charakteru (kroniky, letopisy, hagiografické texty).
Je autorom niekoľkých vedeckých monografií a editorom rozsiahlych prác z dejín Spiša. Z jeho najvýznamnejších nedávnych prác treba za všetky spomenúť napríklad druhý diel syntézy Historia Scepusii: Dejiny Spiša od roku 1526 do roku 1918, ktorú v roku 2016 zredigoval spolu s poľským historikom prof. Stanislawom A. Srokom. V roku 2017 vydal v prestížnom holandskom vydavateľstve monografiu Mulieres suadentes – persuasive women : female royal saints in medieval East Central and Eastern Europe.
Za jeho vedeckú a publikačnú činnosť mu boli udelené viaceré prestížne ocenenia. V roku 2005 získal za knihu Terra Scepusiensis: Stav bádania o dejinách Spiša cenu Waclawa Felczaka a Henryka Wereszyckého Jagelovskej Univerzity v Krakove za najlepšiu knihu o dejinách strednej Európy a v roku 2012 ho poľský prezident ocenil Rytierskym rádom za zásluhy o Poľskú republiku.
Bol vedúcim magisterských a dizertačných prác celého radu významných osobností súčasnej slovenskej medievalistiky. Patrí medzi nich Stanislava Kuzmová, Naďa Rácová (Labancová), Nora Verešová (Malinovská), Veronika Kucharská, Nataša Procházková, Jana Bačová, Pavol Hudáček, Angelika Herucová, Adam Mesiarkin, Vladimír Olejník a ďalší.